Táto historická epocha je charakteristická obdobím v ktorej imperiálna cisárska vetva vládla z provincie Yamato (dnešná provincia Nara). Zo širšieho pohľadu obdobia Yamato zahŕňa časť od obdobia Kofun až po Asuka, keď bol do Japonska importovaný buddhizmus. Centrum tejto rozvíjajúcej sa kultúry bolo na planine Yamato, v blízkosti dnešného Kyoto.
Yamato (538–645 n.l.)
Cisári v období Yamato: 29. Kimmei (539-571), 30. Bidatsu (572-585), 31. Yomei (585-587), 32. Sushun/Sujun (587-592), 33. Suiko (592-628, cisárovná), 34. Yomei (629-641), 35. Kogyoku/Kokyoku Saimei (542-545, cisárovná)
Začiatok obdobia Yamato je poznačený obmedzením vplyvu Japonska nad kráľovstvom Silla, ležiacom na kórejskom polostrove. Od roku 550 začali Japonci strácať vplyv a okolo roku 663 nové mocenské štruktúry kráľovstva Silla vytlačili Japoncov definitívne. Sprostredkovaný vplyv čínskej kultúry nahradil priamy vplyv Číny. Hoci sa tieto vplyvy obmedzovali na pomerne úzky kruh japonskej aristokracie, mali veľký dopad na rozvoj japonskej kultúry v nasledujúcich obdobiach.
Chronologicky možno tento vplyv rozdeliť na niekoľko etáp:
¤ 538 – Kórejske kráľovstvo Baekje vysiela delegáciu k japonskému cisárovy aby mu predstavili Buddhizmus
¤ 593 – princ Shotoku, hlava klanu Soga, začína presadzovať buddhizmus
¤ 600 – princ Shotoku posiela prvú oficiálnu delegáciu do Číny
¤ 604 – vzniká prvá japonská ústava (Kenpo Jushichijo) založená na konfuciánskych princípoch – je to faktické založenie Japonského cisárstva
¤ 605 – Buddhizmus a Konfucianizmus sa stávajú štátnymi náboženstvami
¤ 607 – je postavený buddhistický chrám Horyuji v údolí Asuka
¤ 645 – princ Shotoku presadzuje reformu Kotoku Tenno, ktorá posilnila cisársku nadvládu nad aristokratickými klanmi (reforma Taika) a pretvorila tak nezávislé štáty na provincie
Prvým faktickým vládcom a prvým štátnikom starovekého Japonska bol korunný princ Shotoku Taishi (聖徳太子, 572-622), ktorý vládol od roku 592 až do svojej smrti v roku 622. Sám sa však nikdy nestal cisárom – panoval v zastúpení svojej tety, cisárovnej Suiko (592-628), a preto sa mu niekedy hovorí „princ-regent“. Vládol v období krátko po oficiálnom príchode buddhizmu (podľa legendy sa dostala prvá Buddhova socha do Japonska v roku 538) a naviazania kontaktov s čínskym cisárskym dvorom.
Cisárovná Suiko bola síce až 33 japonský cisár imperiálnej vetvy, ale až od nej sa začal v Japonsku používať dodnes pretrvávajúci titul Tenno (天皇, „Vládca nebies“). Shotoku v roku 604 reformoval a centralizoval japonský štát podľa vzoru čínskeho cisárstva. Je autorom slávneho diela „Ústava 17 článkoch“ (十七条憲法, Kenpo Jushichijo) o morálnych a politických princípoch z teórie Konfucianizmu a Taoizmu. Jeho myšlienky a reformy však neupadli do zabudnutia ani po jeho smrti. Ďalej ich rozvíjal v období Asuka jeho verný stúpenec Nakatomi no Kamatari – zakladateľ klanu Fujiwara, ktorý mal v nasledujúcich 450-tich rokoch zohrať významnú úlohu v dejinách Japonska.
Asuka (645-710 n.l.)
Cisári v období Asuka: 36. Kotoku (645-554), Taika 645, Hakuchi 650, 37. Saimei (655-661, cisárovna), 38. Tenji / Tenchi (668-671), 39. Kobun (671-672), Hakuho 672, 40. Temmu (673-686), Shucho 686, 41. Jito (690-697), 42. Mommu (697-707), Daiho 701, Keiun 704, 43. Gemmei / Gemmyo (707-715, cisárovná), Wado (708).
V roku 645 bola vyhlásená Veľká reforma Taika (大化の改新, Taika no Kaishin, v preklade „Veľká zmena“). Presadil ju cisár Kotoku (孝徳天皇), krátko po smrti princa Shotoku a porážke klanu Soga. Po smrti Shotoku sa vlády nad klanom ujal Soga no Iruka. Čoskoro sa proti nemu sformovala silná opozícia. Po niekoľkých porážkach v roku 645 (Isshi konflikt) sa vláda Soga definitívne skončila.
Na koncepcii reformy pracovali cisársky korunný princ Naka-no-Oe (neskôr vládol ako cisár Tenji) a Nakatomi no Kamatariho (614-669), ktorý stál na čele najsilnejšej šľachtickej rodiny Nakatomi, neskôr známej ako klan Fujiwara. Reforma založená na ideách Konfucianizmu, ktorú cisár Kotoku nazval Taika (大化), zrušila autonómnu moc jednotlivých rodov (klany sa stali defakto „vlastníctvom“ štátu), patriarchálny systém bol nahradený systémom cisárskej byrokracie, vznikli nové šľachtické rodiny a stanovili sa základy novej centrálnej vlády. Okrem iného obsahovala aj reformu vlastníctva pôdy – každý muž starší ako 5 rokov dostal 2 tan pôdy (asi 0,2 ha) a každá žena 3/4 z tejto plochy. Platili sa tri dane – daň z ryže, daň z tovaru ktorú platili remeselníci v naturáliách (napríklad odevy, zbrane, a pod.) a nakoniec daň na vojnové výdavky. Bol ustanovený cisársky systém Kuni no nakushi (国博士), ktorý formalizoval japonský imperiálny systém a vládu. Podľa tohto ediktu už cisár nebol vodca klanu, ale skutočný cisár s absolútnou mocou vládnuci prostredníctvom mandátu Neba. Súčasťou reformy boli aj mnohé delegácie vyslané do Číny, aby prevzali čo najviac ich kultúry, systému písania, literatúry, náboženstva či architektúry. Dopad tejto reformy je cítiť v Japonsku dodnes.
O niečo neskôr boli vydané kódexy Omi (近江令, 668) a Kiyomihara (飛鳥浄御原令, 689). Roku 668 je presťahovaný cisársky dvor cisárom Tenchi do Otsu (provincia Omi) a v roku 669 je založený známy kláštor Kofuku-ji. V roku 672 bolo otvorené veľvyslanectvo Japonska pri cisárskom dvore v Číne. V rokoch 672-673 sa odohrala prvá vojna „zjednoteného“ Japonska – vojna Jinshin medzi princom Oama Hakudo (Temmu) a jeho bratom, princom Otomo, o nástupníctvo na cisársky tón. Po víťazstve presunul cisár Temmu cisárske mesto z Otsu späť do oblasti Asuka (provincia Yamato) a hlavným mestom sa stáva Fujiwara.
Dôsledkom týchto turbuletných udalostí bolo zverejnenie kódexu Taiho (大宝律令, Taiho-ritsuryo) v roku 702 – administratívneho, náboženského a trestného zákonníka, ktorého autormi boli princ Osakabe, Fujiwara no Fuhito a Awata no Mahito. Podľa roku vydania, druhý rok Yoro, sa tento kódex niekedy nazýva aj Taiho-Yoro (養老律令, Yoro-ritsuryo). Mierne revidovaná verzia tohto kódexu platí v Japonsku dodnes. Kódex rozdelil vládu do dvoj vetiev – Jingi-kan (神祇官) zodpovednej za oblasť náboženstva (ceremónie, chrámy a pod.) a Daijo-kan (太政官) zodpovednej za štátne záležitosti. Vzniklo osem „ministerstiev”, podľa čínskeho modelu – centrálna správa, ceremónie, občiansko-administratívne veci, všeobecne záležitosti, vojna, spravodlivosť, štátna pokladnica a cisársky dvor. Kódex tiež rozdelil Japonsko do provincií (国, kuni), ktorých hlavou sa stali guvernéri (国司, kokushi) zosobňujúci cisársku moc a rozdelený do 4 kategórií – kami, suke, jo a sakan. Provincie boli rozdelené do distriktov gun (郡) pod dohľadom lokálnym správcov gunji (郡司). Gunji boli priamo zodpovedný za svoj distrikt – výber daní, poriadok, register obyvateľstva, nábor pracovných síl, rozdelenie pôdy a podobne. Nižšie organizačné jednotky už neboli tak striktne usporiadané, mali rôznu štruktúru a spôsob organizácie – pripomínali skôr malé mestečko s približne 50-timi domácnosťami pod vedením starešinu. Počet provincií nebol fixne stanovený, ale v čase prijatia kódexu bolo 66 provincií s 592 distriktmi. V roku 708 sú vyrazené prvé medené mince. Okolo roku 710 začína prvá významná perióda japonských dejín presťahovaním cisárskeho dvora z Fujiwara do Nara, prvého stáleho hlavného mesta.
Nadväzujúce články:
1. Legenda o vzniku Japonska
2. Yomon (-300 p.n.l.), Yayoi (300 p.n.l.-300 n.l) a Kofun Bunka (300 – 538 n.l)
3. Yamato (538 – 645 n.l.) a Asuka (645 – 710 n.l.)
4. Nara (710 – 794 n.l.)
5. Heian – Konin (794 – 898 n.l.)
6. Heian – Fujiwara (898 – 1156 n.l.)