Shimamura-ha Hasegawa Eishin ryu je druhá najrozšírenejšia línia pochádzajúca z Hayashizakiho Shimei Muso ryu. Škola pred svojou reformou a následnou expanziou po celom Japonsku, bola praktikovaná výhradne v provincie Tosa a paralelne s Tanimura-ha. Línia je pomenovaná podľa 14. soke Shimamura Sadamasa a na začiatku 20. storočia bola pretransformovaná Nakayama Hakudom do dnešnej Muso Shinden ryu (夢想神伝流).

Dvanástou generáciou soke línie Shimamura-ha sa stal je Matsuyoshi Teisuke Hisanari (松吉貞助久成, -1808), ktorý bol jeden z dvoch inštruktorov Ogura Motoemona (posledný spoločný soke Hasegawa Eishin ryu). Zomrel však čoskoro po Ogurovy, čo vyvolalo spor ohľadom legitímneho následníctva školy. Výsledkom bolo rozdelenie školy na dve línie. Tanimura-ha línia pokračovala prostredníctvom Hayashi no Jo Masamori (林益之丞政, -1818) a Shimamura-ha línia cez Yamakawa Kyuzo Yukikatsu.

13. generácia školy je reprezentovaná Yamakawa Kyuzo Yukikatsu (山川久蔵幸雄, -1848), ktorý bol Hisanariho žiakom ako aj žiakom Yoda Yorikatsu (13. soke Tanimura-ha). Neskôr si otvoril vlastnú školu a jeden z jeho známych študentov bol Tsuboichi Seisuke Chojun. Je aj autorom Shinden hissho (Shinden zvitku) v ktorom označuje svoju školu ako Muso Shinden Eishin ryu batto Heiho (v znakoch Muso používa kanji pre „jedinečnosť“, nie kanji „sen“ ako Hakudo Nakayama). Okrem toho bol inštruktorom aj jedného z Tsuboichiho študentov, Shimamura Uma no Jo Yoshinori (zomrel v 1870), ktorý bol zasa jedným z učiteľov Oe Masamichiho (17. soke Tanimura-ha a zakladateľ Muso Jikiden Eishin ryu).

Línia Shimamura-ha (1790-1958)

Podľa zdrojov z línie Muso Jikiden Eishin ryu a niektorých Muso Shinden ryu (Takada Gakudo) pokračovala línia Shimamura-ha 14. soke Shimamura Moichi Sadamasa (下村茂市定政). Ten si otvoril v roku 1852 vlastnú školu pod záštitou klanu Yamanouchi (a posledným daimyo provincie Tosa), kde vyučoval battojutsu a taijutsu. Sadamasa taktiež patril k učiteľom Oe Masamichiho. Sadamasou ďalší známy študent bol Yukimone Sadayoshi (-1914), ktorý pracoval na vysokej škole v Koichi. Yukimone často sprevádzal Oe Masamichiho pri demonštrácií techník a hoci bola jeho formálna pozícia v hierarchii školy nízka, Yukimoneho technika bola považovaná za excelentnú. Ďalší jeho dvaja veľmi známy študenti boli Hirota Kosaku a Soda Torahiko.

Podľa Danzaki Tomoaki a Kimura Eiju (Muso Shinden ryu) ale línia Shimamura-ha pokračovala cez 14. soke Tsuboichi Seisukeho, Yukikatsovho žiaka. Škola pokračuje cez neho k 15. generácií Shimamura-ha, Uma no Jo Yoshinori (-1870), ktorého učiteľom bol Tsuboichi a inštruktorom Yukikatsu. Za 16. generáciu školy je považovaný Shimamura Yoshimasa.

Hosokawa Yoshimasa (細川義昌, -1923)

17. generáciou školy, na ktorej sa už zhodujú všetky zdroje, bol Hosokawa Yoshimasa (細川義昌, 1849-1923). Pôsobil vo funkcie guvernéra provincie Tosa a pri jednej príležitosti demonštroval techniky školy pred samotným cisárom. Hoci bol synom Shimamura Yoshimasa, jeho učiteľom bol najmä Shimamura Moichi Sadamasa. Vyučoval aj mnohé iné koryu školy ako bol napríklad Itabashi ryu bojustu (5 kata bo vs bo, 8 kata meč vs bo), Natsubara ryu yawara (6 setov a 63 techník), Shin Tamiya-ha ryu, Shinkage ryu jujutsu (Tenjin Shinyo ryu), Takenouchi ryu a Muraku-ha ryu. Medzi jeho najznámejších študentov patria Ueda Heitaro a Nakayama Hakudo.

Nakayama Hakudo (1873-1958)

Nakayama Hakudo (中山博道, 1873-1958)

V tom čase na scénu nastúpil Nakayama Hakudo (中山博道, 1873-1958), 18. generácia školy (podľa Bugei Ryuha Daijiten) a jeden z najlepších japonských šermiarov, inšpirátor mnohých generácií študentov a blízky priateľ Ueshiba Moriheia. Nakayama Otsuyoshi (中山乙吉) sa narodil v Imae, mesto Komatsu, prefektúra Ishikawa v roku 1873. Bol ôsmym synom člena klanu Maeda, Nakayama Gennosho. Vo veku 5 rokov sa jeho rodina presťahovala do Nakacho, kde mali malú rodinnú reštauráciu v ryokane. Keď mal 8 rokov začal v ryokane aj priamo študovať – prejavil totiž veľký talent v Go (japonský šach). Neskôr pomáhal v kuchyni, kde ho jej vedúci Takazawa Toyshi zasvätil do prvých šermiarskych techník bokenom. Vo veku 11 rokov začal študovať v Saito Michimori dojo štýl Yamaguchi-ha Itto ryu. Hoci v ďalších rokoch študoval pod mnohými ďalšími učiteľmi, prvým učiteľom ktorý ho nadlho inšpiroval, bol Hosoda Kenzo (člen Yushinkan dojo / 有信館道場, predstaviteľ Shindo Munen ryu) pôsobiaci priamo v ryokane.

Keď pôsobenie Hosoda Kenzo v roku 1890 skončilo, Nakayama cítil, že potrebuje ďalšieho učiteľa na zlepšenie svojich schopností v kenjutsu – a tak sa so súhlasom rodiny presťahoval v roku 1891 do Tokya. Vyzbrojený odporúčacím listom od Hosoda Kenzo bol vo veku 18 rokov prijatý do Yushinkan dojo pod vedením Negishi Shingoro. Študoval najmä Shindo Munen ryu (神道無念流, kenjutsu a iaijutsu), ale Negishi ho zasvätil aj do ďalších koryu systémov nevyhýbajúc sa experimentovaniu s technikami iných škôl. V tom čase si zmenil meno na Hakudo. Keďže trénoval naozaj intenzívne, už v roku 1895 dostal prvé mokuroku. O štyri roky neskôr dostal druhé, jun-menkyo, a nakoniec v roku 1904 dostal od Shingoro potvrdenie menkyo kaiden – stal sa tak druhým soke Kanto-ha Shindo Munen ryu kenjutsu (関東派神道無念流剣術の第二代目宗家).

V roku 1912 vybudoval Kyoata Iwasaki, prezident Mitsubischi, nové dojo pre zamestnancov firmy a požiadal Nakayamu aby v ňom vyučoval. Vo veku 29 rokov sa tak stal jeho hlavou, oženil sa so Shingorovou dcérou a bol adoptovaný do klanu Negishi. V tom období často cestoval po celom Japonsku a spoznával rôzne školy bojových umení. Medzi inými aj Itto Shoden Muto ryu, Ono ha Itto ryu, Hokushin Itto ryu, (Toda) Buko ryu, Nen ryu, Shinkage ryu, Musashi Enmei ryu, Jigen ryu, Ichiden ryu a Ooki-Isshin ryu. Pri svojich cestách narazil na dve koryu školy, ktoré ho ovplyvnili po zvyšok života – Shinto Muso ryu (神道夢想流, jojutsu) a štýl Tosa iaijutsu. Jo školy Shinto Muso ryu začal študovať pod vedením Uchida Ryogoro a dplnkové štúdium shodo (kaligrafiu) pod Takeda Kohachi. Jojutsu trénoval nasledujúce roky veľmi intenzívne, a podľa jeho vlastných slov, prostredníctvom jo techník pochopil vnútorné princípy a podstatu kenjutsu.

Fotografia zachytávajúca predstaviteľov Tosa iai v čase, keď tam študoval Nakayama Hakudo.

Nakayama a Tosa Iai

Keď v roku 1916 videl Nakayama ukážku Tosa Iai známeho inštruktora Itagaki Taisukeho (1837-1919), pochopil, že bez absorbovania tohto štýlu nebude jeho technika kompletná a nedosiahne potrebnú úroveň. Preto poprosil Taisukeho aby ho predstavil Yukimune Sadayoshimu, ktorý bol v tom čase hlavným predstaviteľom Tosa Iai. Avšak Yukimune ho ako študenta odmietol – kvôli tradícií, kde sa techniky školy odovzdávali iba študentom z domácej provincie. Sklamanému Nakayamovy nezostávalo tak nič iné, iba sa vrátiť späť do Kyoto. Ešte pred svojím odchodom stretol Oe Masamichiho, budúceho 17. soke Tanimura-ha, ktorý mu poradil aby sa išiel pozrieť na verejnú prezentáciu techník Tosa, ktorá sa mala konať najbližšie dni. Nakayama sa demonštráciu techník zúčastnil, robiac si podrobné poznámky pre ďalšie štúdium. Po návrate do Kyota ďalej pracoval na zlepšení svojej šermiarskej techniky štúdiom všetkých dostupných škôl. Ale vždy raz do roka prišiel do provincie Tosa na verejné ukážky techník.

Hosokawa Yoshimasa pri demonštrovaní techník Shimamura-ha.

Keď po niekoľkých rokoch Itagaki Taisuke videl Nakayamovú vytrvalosť a schopnosť absorbovať techniky Tosa, prihovoril sa zaňho u dvoch majstrov, ktorý by ho mohli prípadne prijať za svojho žiaka. Bol to Hosokawa Yoshimasa, majster Shimomura-ha Hasegawa Eishin ryu (15. soke) a Morimoto Tokumi, inštruktor Tanimura-ha Hasegawa Eishin ryu. Nakayama bol nakoniec prekvapujúco akceptovaný za žiaka oboma učiteľmi, ale len za podmienky, že techniky ktoré sa naučí nebude nikdy vyučovať. Stal sa tak vôbec prvým študentom Tosa Iai, ktorý pochádzal z inej provincie. Po istom čase získal menkyo kaiden z Tanimura-ha (Goto-ha Muso Jikiden Eishin ryu) a menkyo z Shimamura-ha. Menkyo kaiden zo Shimamura-ha mu nebolo nikdy udelené, pretože Yoshimasa striktne trval na tradícií odovzdávania školy iba žiakom z provincie Tosa. Pôvodná Shimamura-ha ešte pokračovala líniou štyroch soke z provincie Tosa a dnes je len málo aktívna ak sa ešte vôbec cvičí.

San Dou no Hanshi

V roku 1920 Nakayamovy udelil Nippon Budokai titul Hanshi v kendo a iaido. Hovorí sa, že mu bol po smrti Uchida Ryogoro v roku 1921 udelený aj menkyo kaiden v Uchida ryu tanjojustu. Následne vytvoril svoju prvú školu jo, pod názvom Nakayama-no-Jo (中山の杖), ktorá obsahovala päť základných techník. Shimizu Takaji neskôr týchto päť kihonov zakomponoval do svojej školy, ktorá sa stala základom pre ZNKR Jodo.

V roku 1925 bol pozvaný aby vyučoval bojové umenia na Rikugun Toyama Academy (vojenská škola). Pomáhal pri vytvorení Gunto Soho (軍刀操法), techník japonského vojenského meča používaného počas druhej svetovej vojny. Vzniklo 5 kata, ktoré sa neskôr stali základom pre vznik Toyama ryu guntojutsu. V tom istom roku pomáhal Noma Seiji založiť Noma dojo, ktoré združovalo ľudí z rôznych ryuha a slúžilo na výmenu informácií o týchto školách.

V roku 1927, vo veku 55 rokov, mu udelil Butokukai titul Hanshi v Jodo – čím sa stal držiteľom San Dou no Hanshi (vlastnil titul Hanshi z Iaido, Kendo a Jodo).

Nakayama Hakudo (vpravo) a Takano Sasaburo (vľavo) pri demonštrácií Dai Nippon Teikoku Kendo Kata v Noma dojo.

Vznik Muso Shinden ryu

V roku 1930 Nakayama demonštroval v Butokukai dojo techniky Tosa Iai – prvý krát verejne mimo domovskú provinciu. Keďže nikdy nezískal menkyo kaiden v Shimomura-ha a chcel predísť budúcim zmätkom v interpretácií školy, prezentoval svoje umenie pod zmeneným názvom – Muso Shinden Ryu battojutsu (無双神伝流抜刀術). O tri roky neskôr, v roku 1933, formalizoval všetky svoje skúsenosti do novej školy Muso Shinden ryu (夢想神伝流), použijúc v názve Muso znak pre „sen“ alebo „víziu“ a v spojení Shinden znak Shin v zmysle Kami, ako odkaz na pôvodný názov Hayshizakiho školy. Aby obišiel svoje skoršie záväzky o nevyučovaní Tosa techník, všetky ich jemne pozmenil a vyučoval v upravenej forme.

Yushinkan dojo, v ktorom sa pôvodne vyučovala iba Shingorová škola Munen ryu a Gekiken, sa stalo miestom stretávania rôznych učiteľov a škôl. Neexistovala predefinovaná cesta ako sa naučiť všetky Nakayamové techniky – žiaci ako Nakayama Zendo či Hashimoto Toyo sa naučili od svojho učiteľa všetko. Ale napríklad študenti ako Nakamura Kiyoshi, Danzaki Tomoaki či Nakajima Gozoro študovali iba iaido či kendo (vytvorené z Gekiken). V roku 1934 demonštroval s Takano Sasaburo nové Dai Nippon Teikoku Kendo kata pre cisárom Hirohito v chráme Tenranjiai. V tom čase sa Kendo stalo v Japonsku veľmi populárnym, väčšine Nakayamových žiakov bol udelený Butokukai titul kyoshi.

Reforma školy po 2. sv. vojne

Rast úspešne rozvíjajúcej sa školy zastavilo vypuknutie 2. svetovej vojny. Množstvo najlepších študentov zahynulo počas vojny, nielen priamo na frontovej línií ale aj v Tokyo, ktoré bolo cieľom častých spojeneckých náletov. Aj po skončení vojny prežívali všetky bojové umenia ťažké časy – väčšina bola zakázaná ako prežitok z feudálného obdobia a zdroj japonského militarizmu, ktorý priviedol Japonsko do vojny. Nakayama bol dokonca v roku 1946 kvôli vyučovaniu bojových umení uväznený ale neskôr prepustený. V spolupráci s významnými učiteľmi bojových umení ako bol Sasamori Junzo, Kuroda Yasuji či Kunii Zenya, sa mu nakoniec podarilo prelomiť zákaz tradičných bojových umení. Hoci to bolo veľké morálne víťazstvo, bojové umenia ako celok museli prejsť reformou a prispôsobiť sa novej dobe. Aj samotný Nakayama bol prinútený reštrukturalizovať svoju školu, tak aby bola viac otvorená, aby k nej mali záujemcovia jednoduchší prístup a bola schopná sa rozvíjať v prostredí povojnového Japonska.

Výsledkom je snahy bolo mierne potlačenie agresívnej podstaty pôvodných techník (jutsu) a dať im viac spirituálnu hĺbku (do). Hoci zreorganizoval vnútornú štruktúru školy, jeho reforma nešla až do takej hĺbky ako urobil Oe Masamichi v prípade Muso Jikiden Eishin ryu. Výsledkom tejto nedôslednosti je, že škola dodnes veľké množstvo techník, z ktorých sa podstatná časť už nevyučuje. Ak zrátame všetky vyučované kata vrátane Ryohi Hikitsure, Oikaze Giri, Gishiki a Jigoku-zo, je to spolu 94-95 techník. Keď prirátame kumitachi sety plus Kurai Tori a Zume no Kurai počet vyskočí na 140-160 techník. Po zarátaní techník Natsubara ryu (63 techník) či Itabashi ryu (13 techník) ich počet prekročí 200.

Nakayama Hakudo.

Nakayama taktiež urobil zmeny v tituloch udeľovaných školou. V Shimamura-ha Hasegawa Eishin ryu sa vyučovali súbory techník ako samostatné školy. Udeľovali sa densho, knihy či kirigami menkyo za každý postup školou – typický progres školou bol Shoden, Chuden, Okuden (mokuroku), Menkyo a nakoniec Menkyo Kaiden. Napríklad Omori ryu bola predstaviteľom tzv. heiden bujutsu (併伝武術) – bojového umenie / školy absorbovanej do iného bojového umenia, ale pritom stále vyučované ako samostatné umenie. Nakayama zoskupil densho do skupín tak, že sa automaticky udeľovali pri dosiahnutí určitého technického stupňa (napríklad na rozdiel od Yushinkan Iaido Renmei, kde sa dodnes používa pôvodný Shihan spôsob udeľovania mokuroku). Vznikol tak vznikol I-dan systém o troch stupňoch – Mokuroku, Menkyo (približne 5. dan) a Menkyo Kaiden (Renshi, Kyoshi, Hanshi). Tento systém sa uchytil aj v mnohých iných líniách škôl – hoci niektoré sa, ako napríklad línia Danzaki Tomoaki (Kenshinkai dojo), pridržiavajú viac tradičného prístupu. Všetky tieto zmeny viedli k vzniku školy Muso Shinden ryu, tak ako ju poznáme dnes – s koreňmi pevne ukotvených v tradičných iai technikách provincie Tosa ale napriek tomu otvorenej modernému svetu.

Mokuroku Muso Shinden ryu Iai, ktoré udelil Nakayama svojmu priamemu študentovi Kimura Eiju.

Samotný Nakayama viedol svojích študentov k tomu, aby sa učili všetky bojové umenia ktoré ovládal – iaido, jodo aj kendo. Pre tých, ktorí to dokázali, sprístupnil pôvodne Hayashizakiho učenie v Hayashizaki Hon ryu (林崎本流). Iba 9 jeho študentov sa dostalo do prvej úrovne tejto školy a bolo im udelené Menkyo – Otuska Iwao, Hasegawa Minoshiro, Ohayashi Jungo, Sakonji Tadaichi, Nakayama Zendo, Aoki Eizou, Hashimoto Toyo, Mukuta Kozou a Suhara Sugematsu. Iba štyria študenti nakoniec dostali Menkyo Kaiden tejto školy – Nakayama Zendo, Hashimoto Toyo, Mukuta Kozou a Sakonji Tadaichi. Okrem iného udelil aj ďalšie rôzne denshu, ako napríklad dve Menkyo Kaiden v Muso Shinden ryu Iaido (夢想神伝流居合道) – držiteľmi boli Matsuo Kenpu a Kimura Eiju. Nakayama zomrel vo veku 85 rokov v roku 1958. Následníctvo jeho školy prešlo na jeho syna Nakayama Zendo.

 

Pôvodná línia Shimamura-ha

Pôvodná línia Shimamura-ha sa rozdelila, keď Shimomura Moichi Sadamasa (14. soke) udelil Menkyo Kaiden štyrom svojim priamim žiakom:

– Oe Masamichi (15. soke): založil Muso Jikiden Eishin ryu,
– Yukimune Sadayoshi (15. soke),
– Hosokawa Yoshimasa (15. / 17. soke),
– Tsuboichi Seisuke Nagazumi (15. soke): bol učiteľom 16. soke Shimamura Uma no Jo alebo 17. soke (záleží na ktorú líniu sa pozeráme).

Existujúca línia Shimamura-ha vyzerala nasledujúco – 15. soke Yukimune Sadayoshi, 16. soke Soda Torahiku, 17. soke Takemura Shizuo a 18. soke Kusonose Tsunemasa (zomrel 1980-90).

Vetva Shimamura-ha, ktorú vyučoval Hosokawa Yoshimasa sa zachovala pod pôvodným názvom Muso Shinden Eishin ryu Iai Heiho. Vyučuje sa v Kanoukan dojo. Línia tejto vetvy je nasledujúca – 15. Hosokawa Yoshimasa, 16. Ueda Heitaro, 17. Ogata Goichi, 18. Umemoto Mitsuo a 19. Morimoto Kunio.

Shinden ryu densho.

Tradičné línie Muso Shinden ryu Iaido

Po smrti Nakayamu sa škola rozdelila do veľkého množstva línií, ktoré sa ďalej štiepili. Iaido získavalo na obľube a dnes Muso Shinden ryu patrí medzi najrozšírenejšie iaido školy. Napriek tomu existujú dve tzv. „tradičné línie“, v ktorej sa odovzdávajú menkyo kaiden pôvodne udelené Nakayamom. Línia Kimura Eiju (Muso Shinden Jushin ryu) a línia Matsuo Kenpo (Goto-ha Muso Shinden ryu).

Línia Kimura Eiju

Kimura Eiju.

Táto línia je prevažne aktívna v Japonsku ale v posledných rokoch sa čoraz častejšie cvičí aj v Európe najmä vďaka Ishido Shizufuni senseiovi. Známa je najmä pod menom Hayashizaki Battojutsu Heiho Muso Shinden Shigenobu ryu-ha (skrátene aj Muso Shinden Jushin ryu). Línia tejto školy je nasledujúca – 18. Hakudo Nakayama, 19. Kimura Eiju a 20. Kimura Shigeki. Hoci sa táto škola vyučuje pod keppan, ukážky techník tejto školy je možné vidieť na pravidelných enbu organizovaných Nihon Kobudo Shinkokai. Medzi známych predstaviteľov tejto línie patrili a patria Hashimoto Masatake, Nukata Hisashi, Kubo Isamu, Fukuhara Yasuharu či Ishido Shizufuni.

Línia Matsuo Kempu

Za 19. generáciu Muso Shinden ryu je tak považovaný Matsuo Kenpu (1903-1985). Narodil sa v Yokohama v roku 1903, kde vlastnil a spravoval hostinec. Jeho otec bol majster sojutsu pre klan Kuroda. Hoci Kenpu nebol inštruktorom na plný úväzok, trénoval veľmi intenzívne – ovládal veľké množstvo škôl, ako jeden z posledných ovládal skoro kompletné Bugei juhhapan (okrem plávania, lukostreľby a jazdy na koni). Kenpu bol známy v japonských kruhoch bojových umení ako tvrdohlavý muž, striktne dodržiavajúci samurajske tradície. Zomrel v roku 1985 vo veku 82 rokov. Svoju líniu označoval ako Goto-ha Muso Shinden ryu (後藤派夢想神伝流).

20. generácia línie školy je zastúpená Takada Gakudo (高田學道先生, 1939-), ktorý žije momentálne v Yokohama. Najprv študoval Kendo a neskôr, od roku 1953, aj iaido v Dai Nippon Teigoku Shinkenkan Matsuo Dojo pod vedením Matsuo Kenpu. V roku 1975 mu bol udelený Menkyo Kaiden v Muso Shinden ryu. V roku 1996 titul Hanshi, rokoch 2001 9.dan a 2004 10.dan. Momentálne z časových dôvodov vyučuje už iba iaido a jodo v Yûshingijuku Takada dojo (有心義塾高田道場, Yokohama) a dvoch vysokých školách v okolí. Po tom ako mu bol udelený Menkyo Kaiden v Muso Shinden ryu, pokračoval v štúdiu ďalších bojových umení. Takada bol jeden z najmladších študentov, ktorý dosiahli 8.dan v ZNKR. Z rôznych dôvodov zo ZNKR vystúpil a neskôr sa angažoval v Dai Nippon Iaido Renmei a momentálne je uvádzaný ako iaido hanshi 10.dan. Momentálne vyučuje iaido vo Fínsku, Švédsku, Estónsku a Bulharsku.

Poznámka autora: Predchádzajúci text vznikal relatívne dlhú dobu. Najprv ako výhradne súkromný zdroj informácií pre moje vlastné štúdium iai a až oveľa neskôr sa transformoval na zverejniteľný text. Samozrejme problematika histórie battojutsu je veľmi komplexná, obsiahla a často nejednoznačná. Preto je dobré tento text vnímať nie ako vedecký článok ale ako blog so stručným zhrnutím histórie battojutsu a prípadný východiskový bod pre ďalšie štúdium. Ako autor si preto nerobím nárok na úplnú správnosť či kompletnosť faktov uvedených v texte. V záujme čitateľnosti a prehľadnosti textu som bol prinútený vynechať množstvo materiálu priamo nesúvisiaceho s témou a rovnako ako aj odkazy na zdroje informácií, ktorých je niekoľko stoviek (web stránky, knihy, videa, fóra, podcasty, e-maily a podobne). Mojím cieľom bolo prístupnou cestou vyrozprávať cestu, ktorou sa battojutsu za posledných 400 rokov uberalo.

Nadväzujúce články:
1. Shinmei Muso 1. – Vznik battojutsu
2. Shinmei Muso 2. – Hayashizakiho sen
3. Shinmei Muso 3. – Tosa Iai
4. Shinmei Muso 4. – Tanimura-ha & Jikiden Eishin ryu
5. Shinmei Muso 5. – Shimomura-ha & Muso Shinden ryu